Tringelt vs. Ofera

Autor: Majo Komár | 29.1.2014 o 20:36 | (upravené 29.1.2014 o 21:01) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  322x

Tringelt -u m. subšt. obslužné, prepitné; Ofera -y ofier ž. peňaž. dar pôvodne na cirk. ciele; odovzdávanie tohto daru. Obidve slová znamenajú niečo, čo dať nemusíme, ale chceme. Rozdiel je v tom komu, prečo a v akej výške.

Myšlienka na tento blog mi prišla na um v kostole. Blížila sa chvíľa finančnej obety a ja som vytiahol peňaženku. Do kostola nechodím úplne pravidelne, a preto sa nad darom, presnejšie povedané jeho výškou, zamýšľam len málokedy. Jednoducho to vždy to boli mince v nie desatinnej hodnote. V ten deň som ale nijaké nemal. Obsah peňaženky po bleskovej inventúre vykazoval niekoľko centov a bankovky. 10 a 20 eur, ak si dobre spomínam. Centy som rozhodne venovať nechcel a tak som zrazu čelil otázke, či je 10 eur „za bežnú návštevu kostola" moc alebo nie.

Snažil som sa nájsť si paralelu. Nejaký záchytný bod, ktorý by mi pomohol vo vyhodnotení alebo lepšie povedané v ocenení služby. Prvým a jediným nápadom, ktorý ma pohltil až do konca omše, bol tringelt. S tým som nikdy problémy nemal. V tejto oblasti môjho finančného života vcelku stabilne sídli 10% ako stredná hodnota. Ak som spokojný, okolo mňa je milo a snaživo, aj keď možno nie tip-top, nemám problém obetovať 10% hodnoty účtu pre obsluhu. Rovnako ale nemám problém hýbať sa aj oboma smermi. Teda nechať si vydať do haliera, či žiadať náhradu alebo naopak minúť viac, ak úroveň poskytnutej služby presahuje moje najlepšie očakávania v danom podniku.

Lenže čo v kostole? 10% sa povie ľahko, ale 10% z čoho? Aká je hodnota poskytovanej služby? A kto vlastne poskytuje službu komu?

Na prvý pohľad je to jednoduché. V kostole sa schádzam s ostatnými veriacimi, aby sme slúžili Bohu. Teda oslávili a poďakovali, či požiadali o niečo, po čom nám srdce alebo duša piští. Alebo prosto našli vnútorný pokoj. To znamená, že všetci sme v úlohe obsluhy. Ťažko si teda platiť navzájom.

Tak potom som sa spýtal inak: čo je presne tá služba? Chodím do kostola, lebo, okrem iného, verím v život večný a zmŕtvychvstanie. Slávim Boha, lebo dúfam, že odmenou mi bude vzkriesenie. No tak to je iný chyták. Na koľko si cením svoj život večný, aby som vedel z tejto hodnoty odvodiť 10% ? Ak obetujem počas nedeľnej omše mince v hodnote najmenšej bankovky, znamená to, že tento týždeň si život večný cením na 50,- €. Sa čudujem, že tak málo ľudí chodí do kostola. Pomer cena a výkon je priam neskutočný! Kde inde sa dá čo i len priblížiť k takému výnosu?

Keď sa na to ale pozriem skromnejšie, cítim sa skôr zahanbený. Ak verím, že môj život bol vykúpený životom iným, potom je zahanbujúce, že si život cením tak nízko.

Pár minút úvah a nikam som sa nedostal. Preto radšej opustím Cimrmanovu metódu slepých uličiek a pokúsim sa na vec pozrieť trochu konštruktívnejšie. Inými slovami nie z pohľadu duchovného, ale z pohľadu chladného, ekonomického.

V hierarchii služobníkov Boha som ja na úrovni laika. Odborným garantom výkonu (spoločne slávenej omše) je kňaz. Kňaz nám ukazuje, ako slúžiť Bohu. Slúži teda aj ostatným, nám. Je tu pre nás. A to už sa mi začína páčiť viac. Lebo nech by som počítal ako chcem, protihodnotu od Boha vyčísliť v nijakom prípade nedokážem a už vôbec by som ju nedokázal ako jednotlivec zaplatiť. Viem ale zhodnotiť výkon kňaza. Dobrý kňaz, počas celej histórie, je čiastočne aj dobrý obchodník. Uvedomuje si, že on je ten, kto utvára obraz cirkvi. Stojí v prvej línii, jeho slová a činy sú vždy vidieť. Skôr, či neskôr. On je ten, kto strhne alebo odradí tých nerozhodných alebo skeptických. V konečnom dôsledku je to teda jediný záchytný bod, ktorý mi v prípade tohto pohľadu môže napovedať ako som ochotný oceniť jeho výkon a prispieť na úmysel omše alebo na vyhlásenú zbierku. Či som uveril aj jemu, že vie, čo robí a zbierka pôjde na správnu vec alebo hoci len na rozvoj kostola alebo miestneho spoločenstva, aby bola každá ďalšia služba rovnako dobrá, ak nie lepšia.

Koľko som teda v tú nedeľu nakoniec obetoval? Nič. Zahanbene a verejne sa priznávam, že som vtedy vhodil len tých pár centov. Pár centov, ktoré vzhľadom k môjmu daňovému priznaniu rozhodne nemožno považovať za obetu. Pretože to, čo nakoniec vhodíme „do zvončeka" by mala byť obeta. Nie kalkulácia ale obeta, ktorú robíme hlavne srdcom.

 

Tringelt:

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=tringelt&c=Q13e&d=psp&d=kssj4

Ofera:

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ofera&s=exact&c=q4ff&d=kssj4

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?