O nevýhodnej ponuke z banky

Autor: Majo Komár | 5.2.2013 o 17:19 | (upravené 5.2.2013 o 20:09) Karma článku: 14,84 | Prečítané:  3526x

Môj ostatný príspevok čitateľskej obci bol o tom, ako si banka príde na svoje. Vtedy som ale nemieril proti banke. Nebola to jej zlá stránka, že sa, na rozdiel od štátu, vie o svoje peniaze postarať a ustrážiť si ich. Dnes to už ale o banke bude. O jej nenásytnosti a ešte o niečom.

Najprv je ale potrebné spraviť si malý výlet do minulosti. Inak nemusia byť všetky súvislosti zrejmé. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tento článok nie je platenou inzerciou. Nedostal som od nižšie spomínanej finančnej inštitúcie nič, čo by nedostal ktorýkoľvek iný spotrebiteľ. Zároveň som nedostal odmenu ani od nijakej štvrtej strany, za svoje negatívne hodnotenie. Celý článok píšem len sám za seba.

Príbeh začína v lete roku 2005, teda v čase, keď o kríze ešte príliš mnoho rečí nebolo. Vtedy som zmenil zamestnávateľa, druh priemyslu a aj mesto. (Len pre pokoj duše osôb, ktoré by to prípadne mohlo odradiť od ďalšieho čítania, nie som "CéPéčkár", ani som sa nepresťahoval z Košíc do Bratislavy :o) "Vrátil" som sa do mesta svojich rodičov.) S veľkými očakávaniami a veľkými plánmi som sa rozhodol vyriešiť aj vlastné bývanie. A keďže som ušetrené peniaze ešte pred tým vrazil do ojazdeného auta od kamarátky a iné možnosti neboli, dostala sa k slovu tá najhoršia. Hypotéka z banky. S krytím 100%.

Začal som prieskumom trhu a zistil to, čo väčšina ľudí, ktorí takto začínajú. Že ponuky bánk nie sú nijako "štandardizované" a potrebujem príliš veľa času, aby som v každej sedel a nechal si vypracovať ponuku na mieru. Vyhliadnutý byt som kupoval od známeho, tak som sa rozhodol prevziať aj jeho finančného poradcu. Tento byt už raz financovať pomáhal, zvládne to hádam ešte raz. A pozná sa s ľuďmi v banke. Prišiel s, v tej sa rozširujúcim, diabolským plánom niekoľkých finančných produktov a schémy s využitím upraveného splátkového kalendára. (Všetky nepotrebné detaily vynechávam, opíšem len to nevyhnutné.) V praxi to znamená, že si síce vezmem peniaze na účelovú hypotéku, teda na kúpu nehnuteľnosti, ktorou ručím (okrem toho, že musím ešte ručiť vinkuláciou životného poistenia a musím mať nehnuteľnosť poistenú), ale splácam iba úroky a istinu investujem. V tomto prípade do investičného životného poistenia. Takto síce úroky banke nehorázne preplatím, ale zároveň dostanem možnosť vyššieho výnosu (podotýkam negarantovaného), ktorý by mi mal tieto úroky pokryť, v ideálnom prípade aj prevýšiť. Hypotéka takmer zadarmo a súčasne výhoda pre obidve strany. Banka zarobí viac na úrokoch, ja na nich ušetrím. Zatiaľ fajn.

Problém je, že hoci je to banku výhodné, do takejto akcie sa púšťa nerada. (Možno jej to prináša to zbytočné komplikácie...) Preto musela byť výška úveru rozdelené na dve časti v pomere približne 60:40. Časť reprezentovaná 60-imi percentami bola určená k využitiu upraveného splátkového kalendára. Čo znamená 2 úverové zmluvy, teda 2 hypotéky a teda v konečnom dôsledku 2 úverové účty. Ďalšia komplikácia bola vo výške krytia. Pretože som požadoval 100% musela byť každá z týchto dvoch častí ďalej rozdelená v pomere 70:30 a to z toho dôvodu, že hypotéka  mohla kryť maximálnu výšku 70 %. Zvyšok bol zriadený ako viazaný spotrebný úver s rovnakými podmienkami. Skončil som teda so 4 úvermi na jeden byt, rozdelenými v pomere 44% - 19% - 26% - 11%. Posledné tri sa splácali anuitne, teda rovnakými splátkami (v ktorých je vždy úrok z nesplatenej časti plus splátka istiny v sume, ktorá sa ešte zmestí do výšky mesačnej splátky) počas celých 25 rokov, na ktoré som si hypotéku vzal. Prvý sa nesplácal, uhrádzal som mesačne len úrok. Istinu som investoval. Našťastie to neskončilo štyrmi úverovými účtami, ale zostali sme pri pôvodných dvoch.

Čomu som sa ďalej nevyhol, bol osobný účet v tejto banke. V tej dobe som využíval služby inej banky, Tatra Banky, ktorá ale nebola ochotná ponúknuť mi možnosť upraveného splátkového kalendára. Na druhej strane jej služby pre fyzickú osobu boli na tom lepšie ako v banke, kde som sa rozhodol brať hypotéku. Teda vo Všeobecnej úverovej banke. Výsledkom boli 2 bežné účty. Jeden živý a jeden mŕtvy, z ktorého si banka ťahala len inkaso. K Tatra banke už len toľko, že pri prvej možnej príležitosti som túto nadmieru byrokratickú inštitúciu (Vedeli ste, že pri podaní reklamácie cez telefón (služba Dialóg) potrebujete 4- (slovom štvor-) násobnú autorizáciu?) opustil a všetko, čo sa dalo presunul do mBank. Zadarmo.

Poslednou premennou v tejto finančnej hre, ktorú som ešte nespomenul je úrok. V roku 2005 neexistovala zákonná úprava o možnosti bezplatného splatenia úveru k dátumu fixácie, napriek tomu som si zvolil ročnú fixáciu úroku. Úver som fakticky začal čerpať od januára 2006, tam teda začneme s prvou hodnotou úrokovej sadzby. Bola 5,29%. V roku 2007 krivka ekonomiky ešte stále stúpala. Banka to neváhala využiť a stúpala aj úroková miera. Až na 6,49%. Potom udrela recesia a úroky išli dole. Pri nových hypotékach výrazne dole. Pri existujúcich len veľmi mierne. Banky sa jednoducho spoľahli na skvelú ľudskú vlastnosť, ktorou je lenivosť a zotrvačnosť. A tak to bolo v roku 2008 za 6,19%, v roku 2009 za 5,69%, v roku 2010 za 4,91%, v roku 2011 za 4,34% a v roku 2012 za 4,09%. Žiadna sláva, viem. Ale trend tam bol a tak som bol lenivý aj ja. Obrat nastal s fixáciou pre rok 2013. Banka sa rozhodla prvý krát po niekoľkých rokoch zvýšiť úrokovú mieru na 4,89%. Nie moc. Ale principiálne až príliš.

Poďme si to zhrnúť. Najprv bežný účet. Podľa zákona štátu už ho mať nemusím. Podľa zákona banky, pokiaľ ho nemám, dostanem vyššie úroky ako sú náklady na vedenie účtu. (Banka totiž myslí vždy krok dopredu, ako sa ukáže ďalej.) Mám teda bežný účet. Platím za neho minimálnu čiastku 2,10 € mesačne. Tento účet síce nevyužívam na nič, zato počas celej doby trvania hypotéky, teda od konca roku 2005 mi na ňom bez úžitku leží rezerva vo výške 4 mesačných splátok. (Keby sa niečo stalo, aby si banka mohla potiahnuť, kým sa stihnú vybaviť prípadné formality.) O položkách za prípadné operácie teraz pomlčme. K tomu 2 úverové účty, za ktoré platím 3,30 € za jeden, teda spolu 6,60 € mesačne. Spolu sme teda na sume 8,70 € mesačne, okrem úrokov. Tie sú, povedzme to tak, v troch anuitných prípadoch "primerané", v jednom špeciálnom "vyššie ako by v bežnom prípade mohli byť".

Hoci suma hypotéky nie je taká vysoká (nekupoval som byt v Bratislave :o) mám subjektívny pocit, že pre banku som výnosnejší klient ako bežní spotrebitelia. Preto sa ma dotklo, že sa rozhodla bezdôvodne mi zvýšiť úrokovú mieru. Nemám totiž pocit, že by sa kolesá slovenskej ani svetovej ekonomiky začali zrazu točiť v závratnom tempe konjunktúry. A tak som zdvihol telefón a zavolal do VÚB. Môj hovor bol zaznamenávaný. Podal som reklamáciu a požiadal o prehodnotenie úrokovej sadzby. (Áno, aj to sa dá!) Bola prijatá a začala čakacia doba 30 dní. V tejto dobe mi zazvonil telefón. Ozval sa mi pracovník z pobočky, pod ktorú moja hypotéka administratívne patrila. Tento hovor zaznamenávaný nebol. Ponúkol mi možnosť zníženia úrokovej sadzby na 4,39%, teda o 0,50%. Malo to ale podmienku. Musím si na bežný účet vo VÚB nechať posielať výplatu. Čo v praxi znamená, robiť pohyby a platiť za ne poplatky. (Pretože, ako som spomínal, na účte vždy ležal štvornásobok potrebných prostriedkov k jednej mesačnej splátke.) Toto som odmietol. Tým sa vec z pohľadu banky skončila. Čo znamená, že som nedostal nijaké písomné vyjadrenie, nijakú podloženú odpoveď, nijaký záznam o vyriešení reklamácie a už vôbec nie o takejto drzej "ponuke". Zostávam s úrokom 4,89%. Žiaľ pre banku, len do doby výročia fixácie. Vtedy odchádzam k mBank. Nanovo spracovaná ponuka hovorí o 2,24% (krát dva rovná sa 4,48%, teda menej ako polovica úroku vo VÚB) a nijakých, ešte raz - nijakých, poplatkoch. Nič za bežný účet, nič za úverový účet. O výhodnejších možnostiach predčasného splácania ani nehovoriac. Naviac, tento úrok je stanovený transparentne ako fixácia na EURIBOR plus prirážka. Vo VÚB je to jednoducho úrok "bez vysvetlenia", zato s o to väčšou dávkou ľubovôle.

Pokúsim so to svojimi niekoľkými pozostalými mozgovými bunkami, ktoré mi ešte umožnili spísať tento blog, zhrnúť. Takéto konanie banky asi nenapĺňa podstatu nijakého činu, prečinu alebo priestupku. Nedošlo k fyzickému ani psychickému nátlaku ani k donucovaniu. Nedošlo k zneužitiu núdze vo vlastný prospech, ani k ničomu podobnému. Napriek tomu mi tam stále niečo nesedí. Použijúc lai(dá)cko-právny slovník by som to charakterizoval takto: Prísľubom hmotného prínosu (úrokový "bonus" 0,50%) sa ma druhá osoba snaží motivovať k tomu, aby som využíval objektívne nevýhodnú (na trhu existujú ponuky preukázateľne výhodnejšie) ponuku jej ďalších služieb (platby za pohyby na bežnom účte), ktoré by som inak nerealizoval, pričom takýto hmotný prínos neprevyšuje stratu, ktorá by mi tým vznikla. V prípade, že sa rozhodnem takúto ponuku nevyužiť, dôjde k neodôvodnenému zvýšeniu ceny za služby, ktoré už využívam (zvýšenie úroku zo 4,39% na 4,89%).

Použijúc slovník ľudský: Platíš síce viac ako normálne, ešte nám nechávaš aj svoje peniaze zadarmo ležať na účte, ale aj tak ti zvyšujeme úrok o 0,30%. A ak nebudeš platiť za pohyby na účte, tak ti ho zvýšime ešte o ďalších 0,50%!

Poučenie na záver (nie len pre spotrebiteľov, ale hlavne pre podnikateľov) : Porovnajme si rozdielnosť obchodnej politiky, resp. prístupu k zákazníkovi. Na jednej strane máme model, ktorý chce zákazník chytiť, zotročiť a zaviazať si ho na čo najdlhšiu dobu tak, aby platil čo najviac. Na druhej strane je model, ktorý sa snaží vyjsť svojmu zákazníkovi maximálne v ústrety, aj keď to z krátkodobého hľadiska bude pre neho znamenať nižší zisk, lebo vie, že takýto zákazník sa k nemu vráti. Aj ja sa vrátim, ak to budem potrebovať. Ale do VÚB už nie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?